Léta di Japon
日本国

Nihon-koku oben Nippon-koku (ja)

 
Lanng ofisyèl Japonnen (de facto)
Kapital Tokyo
Siperfisi total 377 915 km²
Jantilé Japonnen
Popilasyon total 126 168 156 zab. (2018)

Japon, an fòrm lonng Léta di Japon, an japonnen Nihon oben Nippon (日本) é Nihon-koku oben Nippon-koku (日本国)rèspègtivman, sa roun péy ensilèr di Lazi di Lès, ki sitchwé ant loséyan Pasifik ké lanmè di Japon, bò lès di Lachin, di Koré é di Larisi, épi bò nò di Taywann. Létimolojikman, kanjis-ya (karagtèr chinwè) ki ka konpozé non-an di Japon ka signifyé « péy (国, kuni) di lorijin (本, hon) di Solé (日, ni) » ; a konran ki Japon sa déziyen kou « péy di solé lévan ».

Létimoloji chanjé

An japonnen, « Japon » (日本) ka di sokò Nihon oben Niponn, évantchèlman annan dokiman administratif-ya Nipponkoku (日本国) ki prounonsé pli rarman Nihonkoku, swé « Nasyon japonnen ». Fòrm-an ka abréjé Ni-(日), toujou an préfigs, ka sèrvi pafwè annan roun lòbjègtif kalifikatif : ensi nou ka trouvé Nicchū (日中)[11] pou ladjègtif « nipo-chinwè » oben « sino-japonnen ». Non-an Japon sa roun ègzonnim, annéfè a roun prounonsyasyon chinwè ki transmèt answit bay Ògsidantal-ya.

Listwè chanjé

 
Jinmu, fondatò léjandèr di Japon (pa Tsukioka Yoshitoshi).

Prélistwè ké Lantikité chanjé

Japon-an sa péplé dipi paléyolitik. Oun prézans di moun sa endiké pa larkéyoloji asou plizyò nivèl di fouy dipi pli di 12 000 lannen ; sala-a ka koumansé pa rivé-a di pèp endijenn paléyo-sibéryen Aynou, pronmyé zabitan-yan di larchipèl japonnen. An favò-a di réchofman klimatik ki ka swiv glasayon-an di Würm, Aynou rété izolé di Lérazi é té dévlopé roun fòrm di kiltir ki fondé asou lachas, kéyèt ké lapèch ki douré jouk koumansman di XXe syèk.

Lanpir di Japon chanjé

Sa lizòlman volontèr di 2 syèk ké douré jouk ki Létazini-ya, ké koumodò Matthew Perry, ka fòrsé Japon-an louvri sokò bay Lògsidan pa politik-a di kannonnyèr-a an signan konvansyon-an di Kannagawa an 1854 apré pyonnaj-a di dégra japonnen. Jouk-la, laplipa dé Japonnen té konnèt kou lanng ògsidantal ki néyèrlandé-a, é té dékouvri ké sirpriz lègzistans-a di ròt lanng, don annglé-a di Anmériken-yan.

Japon kontanporen chanjé

Japon-an, don plizyò lavil majò té dévasté pa bonbardman-yan, sa tchipé pa troup-ya di Koumandman siprenm di fòs alyé, MacArthur. Sala-a ka mété an plas tribinal-a di Tokyo pou jijé tchèk roun di dirijan politik ké militèr di lanpir-a men ka ègzonnéré tout manm-yan di fanmi enpéryal-a ensi ki manm-yan di linité-ya di sasé bagtéryolojik.

Jéyografi chanjé

 
Kart di Japon.

Léta di Japon ka fòrmen annan Lès-a di Lazi, roun larchipèl di 6 852 zilé di pli di 100 m2 asou pli di trwè mil kilonmèt di lonng, fas ké Larisi (zilé Kouril), Taywann, Koré ké Lachin. Kat di sa zilé-ya — di nò bò sid, Hokkaidō (79 000 km2), istorikman péplé pa Aynou, Honshū(227 000 km2) pli gran-an ké pli péplé-a ké 105 milyon di zabitan, Shikoku (18 000 km2) ki sa zilé-a di lanmè antéryò ké Kyūshū (36 000 km2) — ka rouprézanté ésansyèl-a di roun téritwè di 377 944 km2 (95 % di téritwè di 4 000 zilé di lark ensilèr).

Sibdivizyon administrativ chanjé

 
Préfègtir di Japon.

Japon-an sa sibdivizé an karannsèt préfègtir (oben départman), don roun préfègtir métropoliten oben métropòl (Tokyo), oun préfègtir ensilèr oben téritwè (Hokkaidō), 2 préfègtir gouvèlmantal oben gouvèlman irben (Préfègtir di Losaka ké Préfègtir di Kyoto) ké 43 préfègtir riral.

Kiltir chanjé

 
Mikoshi.

Kiltir japonnen-an sa enfliyansé pa sa-a di Lachin é di Koré. Mé sopa fika osi distenk. Lenfliyans kiltir étranjé istorikman éfègtchwé yé kò vya Koré-a difèt di yé prògsimité jéyografik. Rivé-a dé Potidjé ké plita dé Anmériken modifyé enpé sa sistenm.

Lanng chanjé

Sosyété japonnen-an sa lengwistikman tré inifòrm ké 98,2 % di popilasyon-an ki ganyen japonnen-an kou lanng matèrnèl. 1,8 % ki ka rété ka konstitchwé prensipalman popilasyon-yan di imigran ki vini di Koré (sèt san mil moun) é di Lachin (trwè san senkant mil moun), ensi ki di Vyétnanmyen, di Brézilyen, d’Anmériken(kat-ven mil moun), d’Éropéyen (karant-senk mil moun). I ka ègzisté tchèk varyasyon djalègtal asou zilé-a d’Okinawa. Aïnou d’Hokkaidō sa toujou palé à entéryò-a di kouminoté-a di pèp otogtonn mé ka rété néyanmwen an vwè di disparisyon.

Kòd chanjé

Japon-an gen pou kòd :

  • J, soulon lis-a dé kòd entèrnasyonnal dé plak minéralojik ;
  • JA, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-2 ;
  • .jp, soulon kòd-a dé donmenn entèrnèt ;
  • JP, soulon nòrm-an ISO 3166-1 (lis dé kòd péy), Japon-an gen pou kòd alpha-2 ;
  • JPN, annan nòrm-an ISO 3166-1, kòd alpha-3 (lis dé kòd péy) ;
  • JPN, soulon lis-a dé kòd péy di CIO ;
  • JPN, soulon lis-a dé kòd péy ki itilizé pa OTAN-an, kòd alpha-3 ;
  • RJ, soulon lis-a dé préfigs dé kòd OACI dé laéropò.

Nòt ké référans chanjé

Wè osi chanjé