Linyon éropéyen

Linyon éropéyen
Union européenne (fr)
European Union (en)
 
Lanng ofisyèl 24 lanng ofisyèl
Anlman
Annglé
Bilgar
Krowat
Dannwè
Èspangnòl
Èstonnyen
Finwè
Fransé
Grèk
Ongrwè
Irlandé
Italyen
Léton
Litchwannyen
Malté
Néyèrlandé
Pòlonnen
Potidjé
Tchèk
Roumen
Slovak
Slovenn
Swédwè
Kapital
Siperfisi total 4 493 712 km²
Jantilé Éropéyen
Popilasyon total 510 056 011 zab. (2016)

Linyon éropéyen-an (LE) sa roun asosyasyon politiko-ékonnonmik sui generisde venntchwit Léta éropéyen ki ka délégé oben ka transmèt pa trété lègzèrsis-a di sèrten konpétans à dé lòrgann kouminotèr. Li ka étann so kò asou roun téritwè di 4,5 milyon di kilomèt karé, sa péplé di pli di 512 milyon di zabitan é sa dézyenm pwisans ékonnomik mondjal-a an tèrm di PIB nonminal dèyè Létazini-ya. Linyon éropéyen-an sa réji pa trété-a di Maastricht (TUE) ké trété-a di Ronm (TFUE), annan yé vèrsyon atchwèl, dipi 1é désanm 2009-a antré an vigò di trété di Lisbonn. So èstrigtir enstitisyonnèl sa an parti sipra-nasyonnal é an parti entèrgouvèlmantal : Palman éropéyen sa éli o sifraj inivèrsèl dirèk, tandi ki Konséy éropéyen-an é Konséy-a di Linyon éropéyen-an (enfòrmèlman « Konséy dé minis ») sa konpozé di rouprézantan dé Léta manm. Prézidan-an di Koumisyon éropéyen-an sa pou so pa éli pa Palman-an asou propozisyon di Konséy éropéyen. Kour di jistis di Linyon éropéyen-an sa charjé di véyé à Laplikasyon-an di drwè di Linyon éropéyen-an.

Listwè chanjé

 
CECA : « Léròp di sis ».

Prémis di lidé éropéyen (1945-1951) chanjé

O landimen di Ségon Lagèr mondjal-a, Léròp-a ka sasé roun mwéyen di konsolidé lapè-a. À laswit-a di Kout di Prag ki ka ranfòrsé pè-a di lèspansyon sovyétik-a, Lafrans, péy-a di Benelux (Bèljik, Péy-Ba ké Ligsanbou) é Rwéyonm-Ini ka siyen 17 mars 1948 trété-a di Brigsèl ki ka prévwè roun Linyon ògsidantal, ki ka enstitchwé oun kolaborasyon an matchè ékonnonmik, sosyal, kiltirèl, é di défans kolègtiv. Sa trété sa konkiransé dipi lannen-an ki ka swiv pa kréyasyon-an di OTAN, véritab lalyans militèr ki ka enkli roun pli gran nonm di péy éropéyen, mè égalman Kannanda-a é Létazini-ya.

Létablisman di KEE (1957-1986) chanjé

Trété di Ronm sa siyen 25 mars 1957 : « sis »-ya ka désidé d'aprofondir yé koopérasyon. Donmenn ékonnonmik, mè osi politik é sosyal, sa konsèrnen. Lòbjègtif-a sa d'aboutir ékonnonmikman à roun marché koumen ki ka pèrmèt lib sirkilasyon-an dé moun, dé marchandiz é dé kapital. Kouminoté ékonnonmik éropéyen-an (KEE) sa lantité entèrnasyonnal-a, di tip sipra-nasyonnal, ki enstitchwé pa trété di Ronm. Li ka doté so kò di roun kapasité otonnonm di finansman, ki endépandan di plan Marshall ki mété an plas annan kad-a di Lòrgannizasyon éropéyen-an di koopérasyon ékonnonmik (LEKE). Sa trété ka fondé roun trwézyenm kouminoté éropéyen di roun douré ki endéfini, Kouminoté éropéyen-an di lénèrji atonmik-a (KELA), ant manm di dé ròt kouminoté (CECA orijinèl é nouvèl CEE).

Trété di fizyon dé ègzékitif kouminotèr sa siyen atè Brigsèl an 1965 é ka fizyonnen ègzékitif-ya (pa kréyasyon-an di Koumisyon éropéyen-an é di Konséy éropéyen) dé trwè Kouminoté éropéyen (CECA, CEE ké Euratom), alò ki sa kouminoté-ya ka dispozé déja di lenstitisyon koumen an matchè di jistis.

Létablisman di Linyon éropéyen-an (1993-2009) chanjé

Trété di Maastricht sa siyen 7 févriyé 1992 é ka antré an vigò 1e novanm 1993. Linyon éropéyen-an ka pran laswit-a di marché koumen é di Kouminoté ékonnonmik éropéyen-an (KEE), ki divini Kouminoté éropéyen (KE) an fizyonnan ké Kouminoté éropéyen-an di charbon é di lasyé (CECA) ki té ka èspiré an 2002. Li ka marké roun nouvèl zétap annan « prosésis di linyon-an san sès ki pli étrwè ant pèp di Léròp ».

Kouminoté éropéyen-yan ka roupozé alò asou trwè pilyé :

  • 1e pilyé : pilyé kouminotèr-a (CE, CECA ké Euratom)
  • 2e pilyé : politik étranjé é di sékirité koumen
  • 3e pilyé : koopérasyon polisyé ké jidisyèr an matchè pénal

Jéyografi chanjé

 
Kart topografik di Linyon éropéyen-an.

Linyon éropéyen-an ka sibdivizé so kò an 2 gran ansanm : téritwè kontinantal-a ki sitchwé an Léròp é, an rézon di so pasé kolonnyal, dé téritwè èstra-éropéyen ki réparti asou ansanm-an di glòb (à lésèpsyon di Lazi) : « Réjyon iltrapériférik »(RIP). Soupannan, sèrten téritwè èspasyal de Léta manm ka dispozé di roun èstati dérogatwè ki ka èskli yé di Linyon éropéyen-an : « péy ké téritwè di lout-lanmè ».

Lèspas iltramaren ka karagtérizé so kò pa so étérojénéyté jéyografik. Laplipa de réjyon iltrapériférik (RIP) sa ensilèr, à lésèpsyon-an di Lagwiyann ki ka trouvé so kò asou kontinan sid-anmériken-an. Ròt RIP-ya sa pou lapli o nò di sa réjyon, à lésèpsyon-an di Laréynyon ki ka trouvé so kò annan loséyan Endjen-an. À noté prézans-a di anklav èspangnòl asou kontinan afriken-an — Ceuta ké Melilla, ensi ki ròt piti téritwè — ki ka fè pati di Linyon, kwèki ka dispozé di roun èstati èspésyal.

Administrativman palan, Linyon éropéyen-an ka konpozé so kò di 28 Léta manm ki ganyen chaken yé pròp sibdivizyon téritoryal.

Kiltir chanjé

 
Lavil-a d'Athènes te fika pronmyé kapital éropéyen-an di kiltir-a.

Trété di Maastricht té pèrmèt à Linyon éropéyen-an d'étann so chan-yan di konpétans é di dévlopé roun politik kouminotèr ki oryanté bò'd kiltir-a. Sala ka anmòrfrézé so kò pa divèrs agsyon ké projé ki mennen asou téren k'Europeana, roun projé di bibliyotèk nimérik éropéyen, latribisyon-an di tit di kapital éropéyen di kiltir-a pou roun oben plizyò lavil chak lannen, dé lèd pou dé projé kiltirèl oben òkò Kiltir 2000, progranm-kad an matchè-a di 2000 à 2006.

 
European Commission

Nòt ké référans chanjé

Wè osi chanjé