1771 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.

Évènman chanjé

Lanmérik chanjé

  • 16 mè : réprésyon di Regulator Movement an Karolin di Nò. Plizyò milyé di Régilatò sa venki pa larmé-a. Sis di ant yé sa pann.
  • 17 jwiyé : masak di roun group d'Inuits atè Bloody Falls pa dé géryé Chipewyan ki mennen pa gid-a Matonabbee pannan èspédisyon di Samuel Hearne asou Coppermine River.
  • 8 sèptanm : fondasyon di misyon-an di San Gabriel Arcángel an Kaliforni.
  • 29 sèptanm : Antonio María de Bucareli y Ursúa ka pran so fongsyon-yan di vis-rwè di Nouvèl-Lèspagn (finisman an 1779).
  • Désanm : kréyasyon atè Rio de Janeiro de l’Academia Cientifica, ki inogiré 18 févriyé 1772-a.

Lazi chanjé

  • 5 janvyé : Torghout-ya, mongol ògsidantal, ka kité valé-a di Volga é sa établi an Dzoungari pa Lachin-an.
  • 9 janvyé : abdikasyon di enpératris-a di Japon Go-Sakuramachi an favò di so névé Go-Momozono.
  • 10 févriyé, Lenn : priz di Delhi. Mâdhava Râo, nouvèl peshwâ dé Marat, ka réyinifyé konfédérasyon-an, sa ki ka pèrmèt à pran Delhi é di rétabli lanprò moghol-a Shah Alam II asou tronn-an (1772).
  • 23 mè : koumansman di règn di Go-Momozono, lanprò di Japon (finisman an 1779).


  • Révòlt dé Tay Son o Viêt Nam kont Nguyễn-yan (1771-1802).
  • Japon : 2 700 000 pépren an dirègsyon di sangtiyè d’Ise.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé