1760 sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mardi.

Évènman chanjé

  • 22 janvyé : jénéral britannik-a Coote ka défè Fransé-ya di Lally atè batay-a di Wandiwash. Britannik-ya ka asyéjé Pondichéry (priz 15 janvyé 1761-a).
  • 8 - 16 avril : syèj d’Ayutthaya pa Birman-yan, ki entéronp pa sézon-an di lapli. Yé rwè Alaungpaya ka mouri asou chimen-an di routour.
  • 10 ògtòb : koumansman di règn di Ieharu Tokugawa, shogun di Japon (finisman an 1786). Li ka poté roun gran entérè pou syans ògsidantal-ya ki véyikil pa « étid olandé »-ya.


  • Lirwè-a di Ségou Tom Mansa sa asasiné pa so prétoryen-yan. Roun wonm di pèp, Ngolo Diarra ka pran pouvwè-a (1766) é ka étann rwayonm-an di Ségou jouk Tonbouktou ké Djenné épi ka lansé Dé èspédisyon kont Mosi-ya di Ro-Volta. Li ka réyenstalé so kapital atè Ségou-Koro, ki té abandonnen plizyò lannen plito, é ka fondé roun véritab dinasti ki ka régné jouk 1862.

Lanmérik chanjé

  • 20 mars : lensandi di Boston.
  • 28 avril : Batay di Sainte-Foy (Kébèk). Larmé franko-kannandjen, anba koumannman-an di Chouvalyé François Gaston di Lévis, ka ranpòrté roun vigtwè asou larmé britannik-a o lòrd di jénéral britannik Murray. Britannik-ya sa asyéjé.
  • Francisco Cajigal de la Vega ka pran so fongsyon-yan di vis-rwè di Nouvèl-Lèspagn pa entérim (finisman 6 ògtòb-a).
  • 9 mè : roun frégat britannik ka jité lank-a divan Kébèk, ki roujwenn pa Dé ròt (15 mè). Sa ranfò-ya ka pèrmèt yé di lévé syèj-a.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé