1734 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.

Pronmyé kart jénéral di anpir ris, I.K. Kirilov.

Évènman chanjé

  • 8 janvyé : dé luthériens Salzbourgeois chasé an 1731 ka randé yé kò an Lajéyòrji.
  • 10 avril : ensandi di lavil-a di Montréyal, Kébèk. Roun lèsklav nwè, Marie-Josèphe-Angélique, sa akizé é ègzékité 21 jen-an.
  • Mè-jen, Lézanti : sousid kolègtif di roun group di maron (lèsklav nwè an fwit) di zil dannwa-a di Saint-Jean, ki sèrnen pa troup fransé-ya.


  • Èspédisyon chinwa kont Dzoungar-ya an Mongoli. Mandchou-ya ka roupran Kobdo, ka anparé so kò d’Uliastay, annan Khangaï, é ka vansé jouk l’Irtych nwè-a(1733-1734).
  • Japon : shogun-an Yoshimune Tokugawa ka fè aklimaté pa savan-an Aoki Kon'yō (1698-1769), dirègtò dé archiv ofisyèl, patat dous, orijinèr dé Ryūkyū, annan zil prensipal-ya.
  • Lendonnézi : Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal ka akòrdé roun fòrt sibvansyon o prens di Mataram pou ki li ka dévlopé kiltir-a di pyépwav. An kontparti, li divèt fè raché annan sis mwa-ya tout pyékafé di so Léta. Èspésyalizasyon-an dé kiltir enpozé pa Néyèrlandé-ya ka antrennen dépandans-a dé popilasyon ki divèt prokiré yé kò danré alimantèr-ya pa lentèrmédjèr-a di konpagni-a.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé