1728 sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun jédi.

So di réjan di Tibé Pholané.

Évènman chanjé

  • 28 févriyé, Lenn : vigtwè marat atè batay-a di Palkhed. Peshwâ (Pronmyé minis) dé Marat Baji Rao ka enpozé à Nizam-ul-Mulk, souvren-an d’Hyderabad, di roukonnèt souprémasi marat-a asou Dekkan o trété di Mungi Sheogaon 6 mars-a.
  • 12 mars : Pòtidjé-ya ka roupran Mombasa à Oman mé divèt évakiyé li 26 novanm 1729-a é bòrnen yé okipasyon o Mozanbik, o sid di kap Delgado.
  • 10 mè : soulèvman di Terço Velho o Brézil.
  • Jen - sèptanm : Ségon lagèr Fox (en). Fransé-ya ka voyé roun larmé di 400 sòlda ké 800 Anmérendjen ki kondjwi pa Jacques-René Gaultier de Varennes, à pourswit-a dé Renards. Vilaj-ya ké rékòlt-ya sa boulé, mé Renards ka réyisi à dérobé yé kò.
  • 3 jwiyé : priz di Lhassa pa jénéral-a Pholané (de), ki ka enpozé roun gouvèlman layk o Tibé (finisman an 1747). Roun larmé di 15 000 wonm ki voyé pa lanprò-a di Lachin ka rivé atè Lhassa an sèptanm. Dé amban ka rouprézanté lanprò-a di Lachin atè Lhassa. Sètchenm dalay-lama, ki entronnizé an 1720, ka kité Lhassa.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé