1704 sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mardi.

Évènman chanjé

  • 19 févriyé : lanprò moghol-a Aurangzeb ka fè souprimé jiziya.
  • 28 févriyé : ouvèrtir atè New York di roun pronmyé lékòl ki ouvèrt pou lélèv nwè. A Fransé-a Elias Neau ki ka inisyé sa fondasyon. Li sa boulé kou lérétik an jwiyé 1706.
  • 29 févriyé : atak franko-endjen asou pozisyon anglé-a di Deerfield (atchwèlman annan Massachusetts-a).
  • 5 mè : antré an vigò (anréjisman) di lòrdonnans-a oben lédit di mars 1685 annan kolonni fransé-a di Lagwiyann.
  • Out : koumansman di roun mouvman politik é rélijyé o Kongo, ki òrgannizé pa prétrès-a Kimpa Vita, ki konvèrti o kristchannism anba non-an di Béatrice.
  • Ògtòb : maren ékosè-a Alexandre Selkirk sa débarké asou Más a Tierra, fitir zil-a Robinson Crusoe, o larj di Chili, koté li ka rété jouk févriyé 1709.
  • 20 novanm, djopopo dé Rit : lipap-a Clément XI ka kondannen « rit chinwa »-ya (adopsyon pa misyonnè jézwit-a di sèrten éléman pròp o kilt di Confucius é dé gangan pou simyé favorizé divizyon-an di kristchannism an Lachin.
  • 22 novanm : réyinyon di pronmyé asanblé-a di Delaware, ki divini roun kolonni « privé » anglé distenk di Pennsylvanie.


  • 10 désanm : vigtwè di bey di Tinis Ibrahim Cherif asou réjans-a di Tripoli. Larmé tinizyen-an divèt lévé syèj-a di Tripoli 11 janvyé 1705-a, ki ménasé pa lapas-a é roun lofansiv aljéryen.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé