1687 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.

12 out : batay di Mohács, chéma di lépòk

Évènman chanjé

  • 17 févriyé, Lenn : Aurangzeb ka asyéjé Golconde. An mars, li ka anprizonnen so tiboug ki té pran parti di raja di Bijâpur (finisman an avril 1694).
  • 2 mè : Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal ka transféré so syèj di Surat atè Bombay.
  • 6 mé : antré an vigò (anréjisman) di lòrdonnans-a oben lédit di mars 1685 annan kolonni-a fransé di Sen-Domenng.
  • 4 - 23 jwiyé, Lanmérik di Nò : Denonville, ké 800 sòlda, 1 100 milisyen ké 400 Anmérendjen, ka ravajé péyi-a dé Tsonnontouan, ki ka anpéché ensi Iroquois ké Anglé-ya di anlvé o Fransé kontrol-a di koumèrs dé fourir.
  • 2 ògtòb : Aurangzeb ka pran Golconde pa trayizon (ògtòb) épi ka annègsé li. Venki, 8e ké dannyé soultan endo-mouzoulman di dinasti-a dé Qutb Shahi Abu-L Hasan Qutb Shah ka kité tronn-an.
  • 16 ògtòb : Fransé-ya, ki alyé o Siam, ka tchipé Bangkok épi Mergui (1e janvyé 1688). Opérasyon-an ka sousité roun vyolant popilèr ké enstigatò-a di révolisyon-an, Phetracha (Opra Pitracha), ka divini rwè di Siam (1688). Fransé-ya sa chasé di péyi.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé