1682 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun jédi.

Kart di Lanmérik sèptantriyonnal, 1681

Évènman chanjé

  • 1e janvyé : à laswit-a di révòlt-a dé Pueblos, zabitan-yan di misyon èspagnòl-a d'Isleta sa déplasé bò'd El Paso, pronmyé létablisman èspagnòl o Tègzas.
  • 12 févriyé : o Brézil, kréyasyon-an di roun konpagni di koumèrs pou Maranhãoe Grão Pará ka kréyé di nouvèl tansyon ki ka abouti à èspilsyon-an dé jézwit(1682-1686).
  • 22 mars, Lenn : lanprò moghol-a Aurangzeb ka rivé atè Aurangābād. Li ka ataké so kò o Marathe, ka tanté san sigsé di sézi so kò d’Akbar, so tiboug révòlté.
  • 28 mars : rich soultannat-a di Banten(poivre), atè Java, ka tonbé anba kontrol olandé-a. Rouprézantan-yan di Konpagni anglé-a dé Lenn oryantal sa chasé 11 avril-a é ka transféré yé aktivité atè Bengkulu, asou kot lwès-a di Soumatra an jen 1685.
  • 9 avril : Cavelier de la Salle ka pran posésyon di Lalwizyann-an o non di Lafrans-a.
  • 19 jwiyé : lanmò di Yohannès di Létchopi. Koumansman di règn di Iyasou le Grand, négus di Létchopi (finisman an 1706).


  • 20 out-4 sèptanm : bonbardman di Laljèr pa flòt-a di Duquesne.
  • 10 ògtòb : Joseph-Antoine Le Febvre de La Barre, nouvèl gouvèlnò di Nouvèl-Lafrans, ka konvoké atè Kébèk roun asanblé pou réglé késyon iroquoise.
  • 27 ògtòb : William Penn ka débarké an Pennsylvanie koté li ka fondé Philadelphie.
  • Ògtòb : nonminasyon di roun gouvèlnò ris atè Albazin (en) asou Lanmou-a, ka provoké réyaksyon-an di lanprò mandchou-a Kangxi, ki ka doumandé ki pòs-a sa sédé ba li san konfli.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé