1657 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.

Évènman chanjé

  • 21 févriyé : òrgannizasyon-an di kolonni-a di Kap pa Jan van Riebeeck, ki ka alwé dé latè à nèf free burghers.
  • 20 avril : lanmiral anglé Robert Blake ka anparé so kò di roun flòt èspagnòl atè Santa Cruz di Tenerife.
  • Avril : èspilsyon di Martin Husson pa bey-a di Tinis. Jean Le Vacher ka ranplasé li kou konsil di Lafrans atè Tinis (finisman an 1666).
  • 20 avril : Jwif-ya ka risouvwè drwè-a di plen sitwayennté atè Nouvèl-Amsterdam.
  • 1e jen : rivé dé pronmyé quakers atè Nouvèl-Amsterdam.
  • 29 jwiyé : rivé dé Sulpiciens atè Montréyal.


  • Négus-a di Létchopi Fazilidas ka fè roubati katédral-a d’Aksoum.
  • Lanpir otoman : révòlt an Siri di gouvèlnò d'Alep Abaza Hasan Pasha, ki réprimé pa Mehmet Köprülü, ké révòlt-ya atè Antalya an Lannatoli ké an Léjip(1659).
  • Konséy-a di Kébèk ka konprann dézòrmé gouvèlnò-a, prokirò jénéral-a, roun dirègtò di koumèrs dé fourir ké kat konséyé éli pa sitwayen-yan di Kébèk, Trois-Rivières ké Montréyal.
  • Konpagni di Koumèrs di Brézil sa nasyonnalizé. Li sa administré pa Junte di Koumèrs, ki ka kontinwé à vèrsé roun dividende pou agsyonnèr-ya.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé