1637 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun vandrédi.

Évènman chanjé

  • 17 janvyé : tranmman di latè atè Mègsiko.
  • 23 janvyé : Jean-Maurice di Nassau-Siegen(Maurice de Nassau) ka divini stathouder di Recife, priz pa Olandé-ya o Pòtidjé an 1630 (finisman an mè 1644). Li ka pran dé mizour entèrn pou rétabli sitchwasyon ki té dégradé so kò. Li ka anmélyoré lòrd piblik-a, lijyenn-an, ka asiré libèrté-a di konsyans, ka okipé so kò di aprovizyonnman-an, ka kréyé roun milis sivil, ka roulansé lékonnonmi soukriyè-a. Pou palyé péniri di lèsklav nwè, li ka voyé an Lafrik oun flòt ki ka anparé so kò di fòrtérès-a pòtidjé-a di São Jorge da Mina(out). Li ka fè bati Mauritsstad (Mauritia), oun nouvèl Recife ki ka akéyi koumèrsan-yan ki ézé ké ro fongsyonnè. Li ka antouré so kò di artis (frè-ya Post), di savan(Piso ké Marcgraf) é di tèknisyen é ka ankourajé imigrasyon-an bò'd Brézil olandé. Li ka mennen ké li roun kolonni di Jwif é di Marranes d’Ibérie ki ka òrgannizé koumèrs-a di souk é di tabak.
  • Prentan : tantativ di kolonnizasyon di Tobago ké 212 kolon, ki voyé pa névé-a di douk di Courlande, Jacob Kettler.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé