1631 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mèrkrédi.

Évènman chanjé

  • 5 févriyé : rivé di Roger Williams atè Nantucket. Banni di Massachusetts pou so pozisyon rélijyé radikal-ya, li ka fondé kolonni-a di Rhode Island an 1636.
  • 22 mars : Kolonni-a di bè-a di Massachusetts ka entèrdi jé-ya di azò.
  • 5 mè : dépa di Deptford di èspédisyon-an di èsploratò anglé-a Luke Fox, à sasé-a di pasaj di Nò-Lwès, ki finansé pa Edward Sackville, 4e kont di Dorset. 22 jen-an, li ka pasé détrwa-a d'Hudson é ka fè tour-a di bè-a d'Hudson. 24 sèptanm-an, li ka dékouvri kap Dorset.
  • 12 sèptanm : viktwè èspagnòl asou Provens-Ini atè batay-a dé Abrolhos o Brézil.


  • Maròk : zabitan-yan di lowazis-a di Tafilalet ka pran kou chèf Moulay Chérif pou défann yé kò kont partizan-yan di marabout di Dila. Li ka fondé Dinasti-a dé Filali oben alaouit (désandan di Ali, janr di Mahomet).
  • Hammouda Pacha ka divini bey di Tinis (finisman an 1666).

Léròp chanjé

4 janvyé : Gustave II Adolphe di Swèd ka pran Greifenhagen épi Garz (6 janvyé).

  • 23 janvyé : trété di Bärwald ant Lafrans(Charnasé) ké Swèd-a. Lafrans-a ka finansé larmé-a di rwè di Swèd à rézon di roun milyon anniyèl di liv tournwa pannan senk lannen. Gustave II Adolphe di Swèd ka angajé so kò à mentni roun fòr larmé di 36 000 wonm an Lalmagn é à pa ka signen di lapè ki séparé ké lanprò-a.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé