1620 sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun mèrkrédi.

21 novanm : rivé di Mayflower, twèl di William Halsall, 1882

Évènman chanjé

  • 24 mars : Buenos Aires ka divini lévéché.
  • 21 mè : dé navir fransé, ki koumandé pa Augustin de Beaulieu, ka vizité bè-a di Sen-Augustin atè Madagaskar.
  • 21 novanm : rivé asou Mayflower, ki té annan tanpèt-a, Pilgrim Fathers, 102 piriten anglé ka débarké an Lanmérik(Nouvèl-Langlétè), atè Kap Cod é ka fondé 20 désanm-an kolonni-a di Plymouth, pronmyé lavil di Massachusetts, rò di konsésyon-an ki ogtrwayé pa lirwè-a (1622). Sa Pilgrim’s fathers-ya (41 antou) té divèt fwi Nottingham (1608), pou établi yé kò atè Leydedans Provens-Ini-ya. Yé ka signen roun akò, Mayflower Compact-a, ki sa à baz-a di roun démokrasi kalvinyenn. Dizwit fanm ki maryé ka rivé ké Mayflower-a. Trwa di yé sa ansent, don roun ki ka akouché di roun timoun ki mouri-nèt òbò di bato. O prentan 1621, sèl kat di sa fanm-yan ka viv òkò.
  • 26 novanm : òrgannizasyon di roun nouvèl konpagni an Nouvèl-Lafrans ki donminen pa pèrsonnalité-a dé frè di Caen.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé