1606 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun dimanch.

Évènman chanjé

  • 10 févriyé : Pedro Fernández de Quirós ka dékouvri zil-a d'Anaa.
  • Mars : navigatò olandé-a Willem Janszoon ka akòsté asou kot ògsidantal-a di pénensil-a di kap York, an Lostrali.
  • 6 - 27 avril : Jahangir ka maté révòlt-a di so tiboug Khusrav o Pendjab épi ka fè kondannen à lanmò é ka konfiské byen-yan di chèf rélijyé dé Sikh, Gurû Arjan, ki té édé finansyèrman Khusrav.
  • 10 avril : rwè-a Jacques Ier di Langlétè ka akòrdé oun chart ki ka bay konsésyon-an di kot anmériken-an ki konprann ant 34° ké 45° dégré di latitid à Dé konpagni (Lonn ké Plymouth).
  • 30 avril-17 out : Olandé-ya di Cornelis Matelief, ki alyé o soultan di Johor, ka asyéjé Malacca, mé sa roupousé pa Pòtidjé-ya di Martim Afonso de Castro o kap Rachado. Yé ka pédi yé kontwè di Ternate é di Tidore, koté Pòtidjé-ya ka mentni yé kò. O zil Banda, yé ka pasé dé trété ki ka garanti yé livrézon-an di tout nwè-ya di mouskad.
  • 14 mè : Èspagnòl-ya Luis Váez di Torrès ké Pedro Fernandes de Queirós ka dékouvri larchipèl-a dé Nouvèl-Hébrid (atchwèl Vanuatu) annan loséyan Pasifik-a, ki yé ka nonmen Austrialia del Espíritu Santo.
  • 30 mè : ègzékisyon di Gurû Arjan. Har Govinda ka divini chèf rélijyé dé Sikh (finisman an 1645). Anprizonnen pannan 12 lannen pou so roufi di péyé lanmann-an di so papa Arjan, li ka òrgannizé kouminoté-a asou dé baz militèr.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé