1577 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.

Évènman chanjé

  • 17 mars : fondasyon di Konpagni-a di Cathay. Martin Frobisher ka òbténi monnonpòl-a dé èspédisyon bò'd Lwès-a.
  • 26 mè : dépa di ségon vwayaj di Martin Frobisher ki ka atenn bè-a di Frobisher 17 jwiyé-a. Routou-a 23 novanm-an.
  • 14 jen : Gurû Ram Das ka fondé lavil-a d'Amritsar, sant rélijyé Sikh.
  • 28 mè : oun konsil sa nonmen pou rouprézanté rwè-a di Lafrans atè Tinis.
  • 13 désanm : koumansman di dézyenm circumnavigasyon-an pa èsploratò anglé-a Francis Drake (finisman an 1580).

Léròp chanjé

  • 9 janvyé : Léta jénéral-ya dé Péyi-Ba ka proklanmen yé linité annan linyon-an di Bruxelles.
  • 2 févriyé : Charles Borromée ka désidé di antrouprann vizit jénéral-a di djosèz di Milan. Li ka fondé lopital ké lékòl.
  • 12 févriyé : édi pèrpétchwèl di Marche-en-Famenne. Léchèk dé tantativ di Don Juan di Lotrich pou pasifyé Péyi-Ba-ya. Grand ségnò-ya di Sid (Aerschot, Boussu, Lalaing) ka opozé so kò o prens d’Orange ki ka apiyé so kò asou bourjwazi di Nò ké pèp-a dé lavil di Sid. Douran lété-a, oun séri di tchòk di Léta minisipal ka mété an plas dé minisipalité kalvinis ki konpozé d’artizan atè Bruxelles, Anvers ké Gand, sa ki ka éfréyé laklas sipéryò-ya. O nò, kalvinism, minoritèr, ka touché lélit ékonnonmik-ya ki ka tchenbé minisipalité-ya. O sid, noblès katolik-a ka toujou dominen.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé