1566 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardi.

Charj di Nikola Šubić Zrinski lò di syèj di Szigetvár, lapentir di Johann Peter Krafft, 1825.

Évènman chanjé

  • 6 jen : viktwè di lanprò moghol-a Akbar asou Ouzbek-ya ki révolté prè di Sakrawal, asou bò-ya di Gange.
  • 24 sèptanm : Sélim II ka pran so fongsyon di soultan otoman atè Konstantinòp (finisman an 1574).
  • 5 désanm : Sélim II divèt fè fas à roun mitinri dé jannisèr ki ka ègzijé roun enpòrtan donnasyon di jwayé avennman anba ménas di dépozisyon. Li ka délésé answit zafè-ya di Léta-a pou déboch-a ké ven-an. Li ka konfyé pouvwè-a à so gran vizir. Lanpir otoman-an sa à so lapojé.
  • Henrique Ier ka sigsédé à Bernardo kou manikongo o Kongo, mé sa tchwé tchèk mwa pannan roun èspédisyon kont tribi vwézen-yan.
  • Mongoli : prens-ya dé Ordos, Koutougtaï-Setchen Kongtaïdji (prens sakro-saj) ranmnen di Tibé dé lama ki ka konvèrti li o lamayism.
  • An Lenn, Akbar ka enstalé so kapital atè Âgrâ.
  • 7 janvyé : élègsyon d'Antoine Michel Ghislieri ki ka divini pap-a Pie V.
  • 17 janvyé : Kouronnman di pap Pie V.
  • 9 mars, Lékòs : Darnley asasiné favori-a di Marie Stuart, David Rizzio, anba wéy-ya di sala-a, o palè di Holyrood. Divan révòlt-a dé Lord protèstan, koup rwayal-a divèt réfijyé so kò annan sitadèl-a di Dunbar koté li sa sékouri pa roun larmé ki koumandé pa Bothwell.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé