1540 sa roun lannen bisègstil ki ka koumansé oun jédi.

Évènman chanjé

Lafrik chanjé

  • 2 sèptanm : lanmò di rwè di Létchopi Dawit II, ki pourchasé pa Ahmed Gragne, o monnastè di Debre Damo. Gelawdewos ka siksédé (finisman an 1559).
  • 1e ògtòb : briga naval d'Alborán. Lèspagn-an ka tchipé zil-a d'Alborán an téritwar maroken.

Lanmérik chanjé

  • 20 janvyé, Chili : Pedro de Valdivia ka kité Cuzco aprè ki li réyini difisilman 151 soda èspagnòl, tchèk artizan ké roun milyé di Endjen. Li ka anpòrté dé chouval, di bétay, dé sak di simans ké dé ranmon di pyébwa frwitché. Li ka réyisi san ankonm à travèrsé dézè-a d’Atacama pou atenn valé di Copiapó (24 ògtòb), épi sala di Mapocho koté li ka fondé Santiago (févriyé 1541).
  • Mars : rivé an Lèspagn di Bartolomé di Las Casas, ki ka dénonsé kriyoté-a dé Blanng anvè Endjen-yan di Lanmérik-a.
  • Prentan : routou di Hernán Cortés an Lèspagn koté li ka solisité vennman Charles Quint pou ki li ka rétablisé annan so drwè-ya.
  • 22 avril : èspédisyon-an di Èspagnòl-a Francisco Vásquez di Coronado ka kité Culiacán. Li ka roumonté Río Grande, ka èsploré Arizona ké Nouvèl-Mègsik (finisman an 1542).

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé