Sa paj ka konsèrnen lannen 1538 di kalandriyé julyen.

Évènman chanjé

Lanmérik chanjé

  • 26 févriyé : kréyasyon di l'Audiencia di Panama.
  • 26 avril, Pérou : troup-ya di Diego de Almagro, ki koumandé pa kaptenn-an Ordoñez, sa briga annan plenn-an di Las Salinas pa sa-ya d’Hernando Pizarro é di Pedro di Valdivia.
  • Mè : Belalcázar, ki charjé pa Pizarro di roun èspédisyon bò'd Nò-a pou atenn lanmè-a dé Karayib, ka rivé atè Popayán ; li ka maché atravè kòrdiyèr-a an dirèksyon di valé-a di Magdalena, épi ka atenn Bogota koté li ka rankontré Quesada ké Federmann (avril 1539).
  • 8 jwiyé : à lenstigasyon-an d’Hernando Pizarro, Diego de Almagro sa joujé, kondannen épi garoté é dékapité asou laplas-a di Cuzco. Hernando ké raplé an Lèspagn pa Charles Quint pou randé kont di si kondjwit é sa jité an prizon pannan 23 lannen.
  • 6 out : Gonzalo Jiménez di Quesada ka fondé Santa Fe de Bogota, kapital-a di Nouvèl-Grénad an 1659, ki ké fika érijé an vis-rwayalté an 1717. Li ka randé so kò an Lèspagn pou òbténi di Charles Quint gouvèlman-an di Nouvèl-Grénad, mé so sipéryò Fernández de Lugo ka réyisi à òbténi li pou so tiboug. Li ka fini so jou-ya an lègzil.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé