Sa paj ka konsèrnen lannen 1493 di kalandriyé julyen.

Évènman chanjé

  • 4 mè : pa bòbòl-a Inter cœtera, pap-a Alexandre VI Borgia ka atribiyé à partir di roun lign imajinèr nò-sid à 100 lyé à lwès dé Zil Kap-Vèrt, latè-ya an désa o Pòtidjé, odéla o Èspagnòl. Négosyatò pòtidjé-ya ka roufizé sa dispozisyon-yan.

Lafrik chanjé

  • 3 mars (oben 12 avril-a) : batay d'Angoo. Askia Mohammed Touré ka divini Lanprò songhaï. Li ka inogiré dinasti-a dé Askia é ka pasifyé ké réyòrganizé lanpir-a. Dinasti-a dé Askia, orijinèr di Tekrour, ka bay à lanpir songhaï non-an di lanpir di Tekrour é ka dézigné vyé Songhaï pa non-an di Dendi.
  • Sonni Ali Ber ka disparèt lò di roun èspédisyon kont Dogon-yan (falèz di Bandiagara) ké rwayom-an di Gourmaen novembre 1492. So tiboug Sonni Barone ka régné ki tchenbé mwa, pa roun dé lyétnan d’Ali ki ajé di 50 lannen, Mohammed Touré, oun Soninké orijinèr di Tekrour, ka drésé so kò kont li. Troup-ya dé Dé wonm ka rankontré yé kò atè Ankoo, prè di Gao. Rébèl-ya di Mohammed Touré sa venkò é Sonni Baro divèt réfijyé so kò atè Ayorou, o sid-lès di Songhaï, koté li ké mouri san ki li té pouvé roukonkéri so tronn.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé