Sa paj ka konsèrnen lannen 1492 di kalandriyé julyen.

Évènman chanjé

  • 2 janvyé : antré dé Rwè katolik annan Grénad, ki ka marké finisman-an dé Lagèr di Grénad, dannyé lépizòd di Reconquista. Rwè nasrid-a Boabdil (Abou abd Allah) ka roumété laklé-ya di lavil-a o souvren èspagnòl, ki ka garanti pou popilasyon-an drwè-a di pratiké libman yé rélijyon (kapitchoulasyon di Grénad, 25 novanm 1491). Sa pronmès pa ké fika tchenbé é Maures ki pa konvèrti sa èspilsé an 1502.
  • 28 mars, Nimègue : Charles d'Egmont, soti di prizon, sa nonmen douk pa Léta-ya di Gueldre, ké soutchen-an di Lafrans.
  • 31 mars : dékrè di Alhambra, ka poté asou èspilsyon-an dé Jwif di Lèspagn pa Rwè Katolik-ya, Isabelle la Catholique ké Ferdinand II d'Aragon, ki yé ka lésé jouk 31 jwiyé pou konvèrti o kristchanism oben ka kité péyi-a. 150 000 chwézi konvèrsyon, 150 000 à 200 000 lègzil-a an Navarre, o Pòtidjal, an Litali, an Lafrik di Nò oben an Méditérannen oryantal. Sa dékrè ké rété ofisyèlman an vigò jouk 1967.
  • 9 avril : Pierre II di Médicis ka divini prens di Florence à lanmò-a di Laurent di Médicis.
  • 17 avril : signatir dé kapitchoulasyon di Santa Fe permettant à Christophe Colomb di travèrsé loséyan Atlantik-a.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé