1731 sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun lendi.

Louise Grimaldi ka divini prensès di Monnako.

Évènman chanjé

  • 28 janvyé, Lalwizyann : rédisyon dé Natchez atè Sicily Island.
  • 427 Natchez sa fè prizonnyé. An mè, 160 d’ant yé sa vann kou lèsklav é dépòrté atè Sen-Donmenng.
  • 1e avril, Lenn : vigtwè di Peshwâ Baji Rao Ie (en) atè Bhilupur, bò'd Dabhoi (Gujarat) asou Shambhuji II de Kolhâpur.
  • 13 avril : trété ant Shambhuji II di Kolhâpur ké Chhatrapati Shahu. Larivyè-a Warna ka divini frontchèr-a ant Dé rwayonm-yan.
  • 8 jen, Montréyal : koumansman di èsplorasyon-an di Lwès-a di Kanada jouk Roché pa Pierre de La Verendrye ké so tiboug-ya (1731-1739, 1742-1743).
  • 14 jen : kréyasyon di Konpagni swédwa dé Lenn oryantal.
  • 1e jwiyé : Konpagni fransé-a dé Lenn ògsidantal, enkapab di défann Lalwizyann-an, sa rétrosédé o gouvèlman rwayal.
  • 23-27 jwiyé : oun èspédisyon chinwa kont Dzoungar-ya sa détrwi atè Hoton Nor Dé mwa aprè ki li tchipé Kobdo.
  • Sèptanm : Joseph François Dupleix ka pran so fongsyon-yan di dirègtò di Chandernagor ké rès-a jouk 1741.
  • Novanm : khan-an di Dzoungari Galdan Tseren ka voyé so tonton Tsering Dondub ki di Kobdo ka anvayi péyi-a khalkha jouk Kerulen é ka briga Mandchou-ya ké Khalkha-ya ki ka soutni yé. Li ka parvini jouk Erdene Zuu, ansyen-an Karakorum, mé pa pwé mentni so kò.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé