1550 sa roun lannen ki ka koumansé oun mèrkrédi.

Évènman chanjé

  • Mars : Étchopyen-yan ka ripòsté o pronmyé agrésyon di soultan d’HararNour-ibn-al-Ouazir. Harar sa sakajé.
  • 1e ògtòb : mongòl-a Altan Khan ka piyé ké ensandjé fobour-ya di Péken. Li ka fòrsé lanprò Ming-an à konkli lapè-a é à rouvri maché frontalyé-ya (1551). Mé lapè-a ka rété enstab, é maché-ya sa rapidman fronmen. Altan ka roupran so raid frontalyé-ya jouk 1570.


  • Rivé di donminiken èspagnòl Gaspard di Santa-Cruz atè Hà Tiên o Kanbòdj.

Lanmérik chanjé

  • 6 janvyé : fondasyon di Valledupar, an Kolonbi.
  • 22 févriyé : konkistadò èspagnòl-a Pedro de Valdivia ka atenn Bio Bio, annan téritwar-a dé Araucans. Sa-ya ka rougroupé pou fòrmé roun larmé di 4000 wonm ki plasé anba koumannman di toqui Ayavilu, anba enfliyans-a di saj Colocolo. Valdivia ka réyisi à venk yé annan plenn-an d’Andalion gras à so kavalri ké so zarm à difé. Ayavilu sa tchwé ké prizonnyé araucan-yan sa libéré ké lanmen-yan ké non koupé. Valdivia ka antré an Araucani koté li ka fondé plizyò sité ki protéjé pa trwa fòrten, Arauco, Tucapel ké Puren.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé