Sa paj ka konsèrné lannen 1250 di kalandriyé julyen.

Évènman chanjé

Pròch-Oryan chanjé

  • 8 févriyé : batay di Mansourah. À favò-a di roun trayizon, larmé frank-a ka antré pa sirpriz ofon di Mansourah, an Léjip. Robert d'Artois, ki ka koumandé anvan-gard, sa tchwé é fè prizonnyé lò di kont-atak ki mennen pa Mamelouk Baybars.
  • 11 févriyé : léchèk di roun ofansiv éjipsyenn à ségonn batay di Mansourah.
  • 6 avril : ki miné pa roun épidémi, ki arsélé pa flòt-a ké troup Éjipsyen-yan, larmé krwazé ka kapitchoulé. Louis IX sa fè prizonnyé. I ka réjwi di poté dé chenn, sa ki soulon li, ka raproché di Pasyon di Kris.
  • 2 mè : Mamelouk-ya di Léjip ka ranvèrsé dinasti Ayyubid-a. Soultan-an al-Mu'adham sa asasiné. So bèl-manman Chajar ad-Durr sa nonmen soultann. Li ké épouzé chèf-a dé Mamelouk ‘Izz ad-Dîn Aybak, ki ka kréyé ensi dinasti Bahrit-a (finisman an 1382).
  • 6 mè : an échanj di Damiette, Louis IX ka obténi so libérasyon pèrsonèl é ka vèrsé 400 000 besants pou ranson-yan dé krwazé sirvivan. Jean di Joinville divèt fòrsé trézoryé-a di Tanp à péyé asou so fon-yan rès-a di sonm-an ki divèt pou ranson-an di larmé-a.

Nòt ké référans chanjé

Lyen ègstèrn chanjé