Èskélèt-a (di grèk skeletós, « déséché ») sa roun charpant zannimo ki rijid ki ka sèrvi di sipò pou mousk-ya ké lòrgann-yan. Sa èstriktir ka pèrmèt à roun lòrganism plirisélilèr di protéjé so lòrgann-yan é di gardé on sèrten fòrm malgré lafòs-a ki ègzèrsé pa gravité térès. I ka ègzisté Dé prensipal tip di èskélèt : ègzoskélèt, à sirfas-a di kò, ké andoskélèt-a, à enteryò-a di kò.

Aspè di diféran èskélèt daprè Larousse di 1922.

Ègzoskélèt-a ka routrouvé so kò koté sèrten envèrtébré, kou molisk-ya oben artropòd-ya. Koté vèrtébré-ya, èskélèt-a sa entèrn é sa kidonk roun andoskélèt. Konstitchwé di ansanm-an dé zo é dé kartilaj di kò, li sa konsolidé pa dé artikilasyon é sa aksyonnen pa mousk èskélètik-ya.

Nòt ké référans chanjé