Japon-an sa péplé dipi paléyolitik. Oun prézans di moun sa endiké pa larkéyoloji asou plizyò nivèl di fouy dipi pli di 12 000 lannen ; sala-a ka koumansé pa rivé-a di pèp endijenn paléyo-sibéryen AïnousAynou, pronmyé zabitan-yan di larchipèl japonnen. ÀAn favò-a di réchofman klimatik ki ka swiv glasayon-an di Würm, AïnousAynou rété izolé di Lérazi é té dévlopé roun fòrm di kiltir ki fondé asou lachas, kéyèt ké lapèch ki pédourédouré jouk koumansman di xxeXXe syèk.
=== Lanpir di Japon ===
Sa lizòlman volontèr di 2 syèk ké douré jouk ki Létazini-ya, ké koumodò Matthew Perry, ka fòrsé Japon-an à louvri so kòsokò àbay Lògsidan pa politik-a di kannonnyèr-a an signan konvansyon-an di Kannagawa an 1854 apré piyonnajpyonnaj-a dédi dégra japonnen. Jouk-la, laplipa dé Japonnen té konnèt kou lanng ògsidantal ki néyèrlandé-a, é té dékouvri ké sirpriz lègzistans-a di ròt lanng, don annglé-a dédi Anmériken-yan.
=== Japon kontanporen ===
Japon-an, don plizyò dé lavil majò té dévasté pa bonbardman-yan, sa tchipé pa troup-ya di Koumandman siprenm dédi fòs alyé, MacArthur. Sala-a ka mété an plas tribinal-a di Tokyo pou jijé tchèk roun dédi dirijan politik ké militèr di lanpir-a mémen ka ègzonnéré tout manm-yan di fanmi enpéryal-a ensi ki manm-yan dédi linité-ya di sasé bagtéryolojik.