1618 : Diférans ant vèrsyon

Contenu supprimé Contenu ajouté
PouLagwiyann (kozman | kontribisyon)
Aucun résumé des modifications
PouLagwiyann (kozman | kontribisyon)
Aucun résumé des modifications
Lign 1 :
[[Fiché:Prager.Fenstersturz.1618.jpg|thumb|23 mè : défounèstrasyon di Prague. Gravir di Matthäus Merian.]]
 
'''16191618''' sa roun lannen koumin ki ka koumansé oun mardilendi.
 
== Évènman ==
* 26 févriyé, lanpir otoman : koumansman di soultannat otoman di Osman II (finisman an 1622). Mustafa Ie, frè d’Amhet, sa ranvèrsé pa jannisèr-ya ki enspiré pa Kösem, favorit d’Amhet é manman di plizyò tiboug, don Osman II, kat mwa aprè so agsésyon o tronn.
* 5 avril, Lachin : dépa di Shenyang di kat larmé di dinasti Ming-an kont Hetu Ala, kapital-a mandchou.
 
* Févriyé : Samuel de Champlain ka propozé à Louis XIII annan roun mémwè d’évanjélizé endijenn-yan di Kébèk é d’établi dé sant enpòrtan. Lirwè-a ka bay so akò 12 mars.
* 14 avril : viktwè di chèf mandchou Nurhaci asou dinasti-a Ming atè batay-a di Sarhu. Dé ròt kolonn chinwa sa briga atè Sanggiyan Hada 15 avril-a é atè Dungge-Gau 17 avril-a.
 
* 27 mars : rivé atè Tonbouktou di pacha Ammar, ki voyé pa soultan-an di Maròk. Li sa dépozé o bou di trwa mwa pa kayid-a Ali Ben Abdallah. Maroken-yan pli gen di mwayen di vini an lèd à yé posésyon o Soudan ògsidantal é ka abandonnen définitivman yé konkèt o kò èspédisyonnèr. Konkéran maroken-yan ka asimilé so kò piti piti ké Songhaï an épouzan dé prensès lokal. Lalit fratrisid-ya ki ka opozé yé ka rédjwi yé nonm. Paul Imbert, natif dé Sables d'Olonne, ki ka akonpagné èspédisyon militèr maroken-an kou lèsklav, ka séjounen atè Tonbouktou.
* 19 mè : koumansman di vwayaj di Dannwa Jens Munk à sasé-a di « larout-a di Nò-Lwès ». Li ka séjounen douran livèr-a annan bè-a d'Hudson, koté près tout so maren-yan ka péri. Li ka réyisi à rouganyen Dannmark-a ké trwa sirvivan, 25 sèptanm 1620.
 
* 28 mè : Olandé-ya di Jan Pieterszoon Coen, gouvèlnò jénéral di Konpagni néyèrlandé-a dé Lenn oryantal, ka établi roun baz atè Batavia, annan Lenn oryantal-ya.
 
* 17 jwiyé : Olandé-ya ka signen roun akò ké Anglé-ya atè Lonn pou partajé èsplwatasyon-an di Lendonnézi-a. Yé ka sasé à izolé rézo koumèrsyal endijenn-an dé larout koumèrsyal entèrnasyonnal. Batavia sa péplé di Chinwa, Malé, Macassars, Balinnen ké Filipen di Luçon. Konpagni-a dé Lenn oryantal olandé-a, ki bazé atè Batavia, ka entèrsèpté koumèrs pòtidjé-a.
 
== Nòt ké référans ==