Rwéyonm-Ini : Diférans ant vèrsyon

Contenu supprimé Contenu ajouté
PouLagwiyann (kozman | kontribisyon)
Aucun résumé des modifications
PouLagwiyann (kozman | kontribisyon)
Aucun résumé des modifications
Lign 14 :
 
'''Rwéyonm-Ini''', an fòrm lonng '''Rwéyonm-Ini di Gran-Britangn é di Lirlann di Nò''' (an annglé United Kingdom é United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland), sa roun péy di Léròp di Lwès-a, oben soulon sèrten définisyon, di Léròp di Nò, don téritwè-a ka konprann zilé-a di Gran-Britangn ké parti nò-a di zilé di Lirlann, ensi ki rounlo piti zilé otour di larchipèl-a. Téritwè-a di Rwéyonm-Ini ka partajé roun frontchè térès ké Répiblik di Lirlann, é sa antouré pa loséyan Atlantik-a, ké lanmè di Nò-a à lès, Lanmanch-a o sid, épi lanmè-a di Lirlann à lwès. Rwéyonm-Ini ka kouvri roun sipèrfisi di 246 690 km2, ki ka fè di li 80e pli gran péy-a di monn, é 11e-an di Léròp. Li sa 22e péy-a ki pli péplé-a di monn, ké roun popilasyon ka èstimen à 65,1 milyon di zabitan. Rwéyonm-Ini sa roun monarchi konstitisyonnèl ; li ka posédé roun sistenm palmantèr di gouvèlnans. So kapital sa Lonn, roun lavil mondjal é pronmyé laplas finansyé o monn, mé égalman pli gran lè métropoliten-an di Linyon éropéyen-an.
 
== Jéyografi ==
[[Fiché:BenNevis2005.jpg|thumb|Ben Nevis-a sa pli rot pwen-an di Rwéyonm-Ini.]]
[[Fiché:Scafells.jpg|thumb|Scafell Pike.]]
 
Majò parti-a di Langlétè ganyen roun rélyèf tré varyé sof Nò-a é annan pénensil-a di Cornouailles. Dé prensipal larivyè-ya sa Tamise (346 kilomèt) ké Severn(354 km) ki sa pli lonng kour dilo di Rwéyonm-Ini. Bò'd lavil-a di Douv(Dover, an annglé), tinèl-a ki anba Lanmanch-a ka roulyannen Gran-Britangn ké Lafrans-a.
 
I pa ka ègzisté di Sonmé an Langlétè ki ka dépasé mil mèt-ya di laltitid ; pwen kilminan annglé-a, Scafell Pike, ka kilminen à 978 mèt di laltitid annan Lake District, an Cumbria.
 
Jéyografi-a di Lékòs-a ka varyé, ké so lowland-yan di Sid ké so highland-yan annan Nò-a é Lwès — ki ka enkli Ben Nevis-a (1 344 m), pwen kilminan di Rwéyonm-Ini (pourtan dépasé pa mon Paget (2 934 m), an Jéyòrji di Sid, pwen kilminan dé téritwè di lout-lanmè di Rwéyonm-Ini).
 
Nou ka trouvé di lonng ké profon bra di lanmè ki ka anfonsé so kò annan latè-ya. Lékòs-a ka posédé bò di lwit san zilé, ki ka sitchwé so kò pou laplipa annan Lwès-a é annan Nò-a di péy, notanman Hébrides, les Orcades(Orkney Islands) ké Shetland. Byen k'Édimbourg sa kapital-a, rich di roun bèl léritaj istorik ké architègtiral, lavil prensipal-a sa Glasgow.
 
== Nòt ké référans ==